PAVOL JANÍK
Prof. PhDr. Pavol Mešťan, DrSc. (4. 11. 1946 – 29. 4. 2022) svojou pozoruhodnou autorskou a edičnou činnosťou zanechal výrazný duchovný odkaz ďaleko presahujúci hranice Slovenska. Tri desaťročia pôsobil v v Slovenskom národnom múzeu ako riaditeľ Múzea židovskej kultúry. Okrem iného redigoval rozsiahlu Edíciu Judaica Slovaca. Ako mimoriadne erudovaný intelektuál vždy prezentoval zasvätený pohľad na doterajší globálny civilizačný vývoj i aktuálnu tému budúcnosti ľudstva založenej na spoločných etických a humánnych normách.
Kládol dôraz na fakt, že tri svetové monoteistické náboženstvá – judaizmus, kresťanstvo a islam – vychádzajú z princípov Mojžišovej (Mošeho) svetonázorovej koncepcie, ktorá revolučným spôsobom prekonala dovtedajší polyteizmus, spojený s modloslužobníctvom a rozličnými nemorálnymi i nehumánnymi praktikami, vrátane chrámovej prostitúcie, čiernej mágie, zbožňovania zvierat, pohlavného styku medzi blízkymi príbuznými, ako aj prinášania ľudských obetí.
Vyššia kultúra ľudstva, ktorá sa opiera o etický monoteizmus, si kladie za cieľ zlepšovanie človeka, medziľudských vzťahov a spoločenských podmienok života. Pavol Mešťan v modelovaní potenciálneho mierového spolunažívania ľudstva upozorňoval na potrebu tolerancie odlišných kultových a národných tradícií, pričom za podstatné pokladal spoločné hodnoty – zákaz zabíjať, kradnúť, prikázania úcty k rodičom, lásky k blížnemu a ďalšie morálne zásady optimálneho správania sa ľudských bytostí. Možnosti rozšírenia ekumenickej spolupráce videl aj vo vzťahu k iným vierovyznaniam, ktoré pramenia z podobnej etickej a humánnej orientácie (napríklad budhizmus).
Prezentoval názory súvisiace s objektívnym procesom globalizácie ľudstva, ktorá si vyžaduje vytvorenie univerzálnej duchovnej a morálnej platformy, akceptovateľnej pre všetky humánne kultúry. Vo svojom tvorivom pôsobení Pavol Mešťan oprávnene konštatoval, že budúcnosť sa už začala a je na každej generácii, aby prispela k eliminovaniu doterajšieho neutíchajúceho mocenského a konfesionálneho súperenia. Svätá zem bola v rozličných etapách histórie centrom udalostí spätých s konštituovaním troch kľúčových svetových monoteistických vierovyznaní. Preto by sa mala stať aj zdrojom aktuálnych integračných úsilí smerujúcich k obnovovaniu a oživovaniu toho, čo je v etických náboženstvách podstatné a večné.