PAVOL JANÍK
V súvislosti s východnou a západnou propagandou treba jednoznačne konštatovať niekoľko závažných skutočností a autentických skúseností – predovšetkým fakt, že východná bola vždy realistickejšia a západná bola tradične úplne absurdná, čo v podstate platí dodnes.
O triezvom prístupe východnej propagandy a nezmysloch západnej svedčí niekoľko konkrétnych príkladov. Počas existencie sovietskeho bloku, ktorého súčasťou bola naša krajina, teda socialistické Československo, sme sa nikdy v školách neučili, že USA, Británia, Francúzsko či Západné Nemecko sú zaostalé štáty, ale vždy boli označované ako vyspelé priemyselné krajiny.
Naopak – koncom 80. rokov 20. storočia, keď naši experti navštívili USA, tak im hostitelia ochotne vysvetľovali, ako sa používa sprcha a splachovací záchod. V tom istom období odborníci z USA pri návšteve Československa boli šokovaní, že máme asfaltové cesty, osobné autá a spomínané hygienické zariadenia.
Pokračovanie načrtnutej propagandistickej praxe nevdojak potvrdila nie tak dávna anketa prestížnej zahraničnej televíznej stanice, ktorá sa vo Washingtone pýtala respondentov, čo vedia o druhej svetovej vojne.
Mladý, civilizovane vyzerajúci muž očividne zostal v pomykove. Na pomocnú otázku, kto ju prehral, odpovedal správne, hoci neúplne – Nemecko. Oveľa ťažšia bola preňho doplňujúca otázka, kto v nej zvíťazil. Po krátkom zaváhaní uviedol Spojené štáty americké a po ďalšej pauze pridal Britániu a JAPONSKO. Na milosrdný pokus televízneho redaktora, ktorý sa ho spýtal, či naozaj v druhej svetovej vojne zvíťazilo JAPONSKO, sebavedome reagoval, že určite.
Vzhľadom na tri desaťročia pôsobenia našej medzičasom čoraz westernizovanejšej propagandy pre istotu pripomeniem, že nespochybniteľne najvýraznejší podiel na víťazstve v druhej svetovej vojne mal vtedajší SOVIETSKY ZVÄZ, kým JAPONSKO prehralo a ku kapitulácii ho Američania prinútili tým, že si vyskúšali na japonskom civilnom obyvateľstve dve atómové bomby.
Priznám sa, že nemám nijaké vlastné poznatky o Severnej Kórei, ale vo svetle uvedených dôsledkov propagandistického šialenstva mi vŕtajú v hlave vážne pochybnosti o pravdivosti mediálneho klišé vo vzťahu k tejto krajine. Veď aj Slovensko malo v západných televíziách do konca roka 1998 podobu rómskych osád, ktorú odrazu zázračne vystriedali efektné zábery zo zrekonštruovaného historického jadra Bratislavy a ďalších slovenských miest. Je to úplne prirodzené – k moci predsa nastúpila nová prozápadná koaličná vláda, ktorá za sekundu zabezpečila komplexnú obnovu Slovenska.
Čo dodať? Pomätená západná propaganda pokračuje a čoraz väčšmi sa ponáša na paródiu (teda výsmech) žurnalistiky. Raz je podľa spravodajských služieb USA ruský prezident duševne chorý. Vzápätí podľa britskej špionáže je mŕtvy a vládne jeho dvojník. Onedlho podľa amerických vyzvedačov má rakovinu. Zatiaľ vrcholným číslom je vyjadrenie ukrajinskej emigrantky v Británii, že na fotografii ruského tanku vidno ešte nevybalený bojler, ktorý im Rusi ukradli, ako aj spodnú bielizeň jej dcér. A to všetko šíria najrenomovanejšie svetové agentúry, od ktorých akékoľvek hlúposti preberajú aj naše médiá hlavného prúdu.