PAVOL JANÍK

Sú veci, o ktorých sa v slušných rodinách nehovorí. Politika však nie je sféra, v ktorej by dobré mravy mali miesto. Preto sa väčšina občanov, vrátane píšucich autorov, úzkostlivo vyhýba verejnému vyjadrovaniu svojich názorov na politické dianie. Veď politici sa napokon vždy medzi sebou dohodnú na základe nejakých temných spoločných záujmov, ktorých dôsledky si odnesú obyčajní smrteľníci. A tí jednotlivci spomedzi pospolitého ľudu, ktorí nedržali jazyk za zubami, doplatia na panské huncútstva ešte horšie ako anonymný celok mlčiaceho plebsu.

Veď aj na mediálnom výslní sa vyhrievajú najmä všestranní experti, ktorí už prešli celým spektrom strán a s nimi spojených štátnych inštitúcií, ktoré zhodou okolností práve v príslušných obdobiach mali dominantný vplyv na mocenskej scéne. Jeden z nich – po vývinovej línii KSČ, VPN, ANO a SDKÚ-DS a po jeho niekdajšom síce nezabudnuteľnom, ale napriek tomu zabudnutom parlamentnom riadení našich vzťahov k NATO (aj v rámci vytvárania predpokladov pre ďalšie rozširovanie aliancie smerom na Ukrajinu) – teraz patrí k najhlasnejším kritikom Západu, oficiálneho Kyjeva a okázalo kurizuje šéfovi Kremľa.

Inému sa – podľa všeobecne známych faktov, ale aj podľa prameňov rozličnej spoľahlivosti – doteraz nepodarilo získať post lídra akejkoľvek politickej strany, vrátane radikálnej ľavice. Napriek načrtnutej neschopnosti dosiahnuť relevantnú mocenskú pozíciu má široký priestor – od písomných prejavov po televízne vystúpenia – aby z náležitej výšky svojej intelektuálnej prevahy poučoval nielen kľúčových hráčov domácej politickej ligy, ale aj nového prezidenta USA. Nechajme však mudrcov ďalej formovať verejnú mienku, ktorá sa aj tak často vymyká spod mediálnej kontroly a všadeprítomnej indoktrinácie.

Mimochodom – v novoročnom posolstve, adresovanom predsedovi vplyvnej a štátom hojne financovanej organizácie, ktorá pôsobí prevažne v oblasti kultúry, som zaželal Slovensku aj básnikov s medzinárodným renomé. Odvtedy náhle ustalo jeho časté elektronické zasielanie rozmanitých informácií. Asi som povedal niečo, o čom sa v slušných rodinách nehovorí. Dovolil som si to ako skromný básnik, ktorého diela zatiaľ vyšli v 27 krajinách všetkých kontinentov. Zo svojej marginálnej polohy sa opovážim upozorniť aj na čoraz neprehliadnuteľnejšiu vojnu strán vládnej koalície. To už očividne nie sú nijaké programové rozdiely, či hľadanie kompromisov a prienikov, ale zreteľné útoky na subjekt a jeho lídra, pretože sa stali najpopulárnejšími podľa publikovaných výsledkov sociologických prieskumov.

Parlamentné iskrenie medzi šialencami v urážlivo popísaných tričkách a salónne oblečenými štandardnými politikmi je len nevinná detská hra v porovnaní s možnosťami, ktorými disponujú proti sebe stojaci konkurenční koaliční partneri. Zneužívanie štátnej moci sa nemusí prejavovať iba pri medializácii menovania do vojenskej hodnosti dôstojníka v zálohe, pri odobratí vodičského preukazu či pri pohrávaní sa s aktom akejkoľvek amnestie.

S politikou má svoje neblahé skúsenosti aj literatúra, v ktorej sa tiež tradične na Slovensku dobre vodilo autorom s dostatočne významným spoločenským postavením – počnúc Jankom Jesenským a nekončiac Jankom Solovičom, ktorý bol mojím hlavným pedagógom počas štúdia dramaturgie na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení. Obaja – a nielen oni – si po zavŕšení svojej priaznivej sezóny užili aj roky nepriazne a zavrhovania, hoci prinajmenšom po roku 1989 to vyzeralo, že Slovensko si prestane ničiť vlastnú tvorivú inteligenciu a že s formálnym vrátením personálnych spisov sa už neobnoví éra kádrovania, ktorá sa však naopak začala s ešte väčšou intenzitou, prestupujúcou všetky aspekty inštitucionalizovaného literárneho života.

Vzhľadom na naznačené súvislosti len chcem vyzvať najvyšších predstaviteľov koaličných strán, aby sa vrátili k racionálnej spolupráci, v ktorej nebude miesto pre intrigy, hystériu a dehonestujúce kampane. Ak ich doterajšia studená vojna prerastie do horúceho konfliktu mocenských zložiek, ktoré patria do ich straníckeho portfólia, bude to tragédia pre celú spoločnosť s nedozernými vnútornými i medzinárodnými konzekvenciami.