PAVOL JANÍK

Pozoruhodný edičný projekt autorskej dvojice Stanislav Suja – Oldrich Hajro POZOR! POHOV! VOLNO! s podtitulom Vesele, vážně i poučně od armádních vysloužilců (OREGO, Praha 2018) verejnosti prináša nevšedný čitateľský zážitok v príťažlivej podobe hodnoverných subjektívnych spomienok i objektívnych vojensko-technických informácií. Zaujímavú textovú zložku (česká redakcia Libuše Koukalová, slovenská redakcia Lívia Gábrišová) vhodne dopĺňa bohatá a pestrá kolekcia archívnych fotografií. Do publikácie prispel aj okruh ďalších odborníkov – Ján Haviar, Vladimír Gajdoš, Ján Repa, Vladimír Jandl, Emil Jurkovič, Milan Illnár, Juraj Sidor, Bohuš Agnet, Pavel Dedera, Jiří Brabec, Štefan Kapusník, Jan Vileta, Lívia Gábrišová a autorstvo dvoch častí je kolektívne.

Dielo potvrdzuje fakt, že Československo bolo pred desaťročiami všestranne vyspelou a širokospektrálne rozvinutou krajinou, vrátane súdobých najmodernejších obranných prostriedkov. Bezpečnostná parita dvoch superveľmocí – USA a ZSSR – spolu s ich spojencami v blokoch Severoatlantického parku a Varšavskej zmluvy zaručovala dlhodobý mier založený na rovnováhe strachu, vyplývajúceho z niekoľkonásobne garantovaného vzájomného zničenia v prípade použitia najúčinnejších zbraňových systémov, najmä raketovo-jadrových síl.

Hlučne oslavovaný zdanlivý koniec studenej vojny na rozhraní posledných dekád 20. storočia však v skutočnosti neodstránil vitálne riziká pre súčasnosť a budúcnosť našej planéty. Na jednej strane pretrvávajú obrovské investície do vývoja čoraz smrtonosnejších vojenských technológií a na druhej strane sa prehlbujú sociálne problémy podstatného segmentu svetovej populácie. Strategickú situáciu osobitne skomplikovalo rastúce sebavedomie Spojených štátov amerických, ktoré prestali rešpektovať bezpečnostnú architektúru vybudovanú po druhej svetovej vojne a inštitucionálne reprezentovanú predovšetkým Organizáciou spojených národov. Americké mocenské elity vo svojej domnelej nadradenosti dokonca začali uvažovať nielen o možnosti prežiť globálny konflikt, ale aj o možnosti v ňom zvíťaziť, čo predstavuje doslova samovražednú doktrínu.

Autorom hodnotnej publikácie treba poďakovať za významné humanistické posolstvo a vieru v zdravý ľudský rozum, ktorý by mal preklenúť aktuálnu krízu medzinárodných vzťahov v najširšom meradle. Dielo nevdojak zdôrazňuje naliehavosť a opodstatnenosť potreby, aby každý intelektuál zanechal pre ďalšie generácie svoje memoáre, lebo inak sa budúce pokolenia ocitnú v nepreniknuteľnej izolácií propagandy, šírenej všetkými médiami takzvaného hlavného prúdu, teda názorovo tendenčných a informačne poplatných úzkej skupine ich majiteľov, ktorí sústreďujú vo svojich rukách čoraz väčší arzenál na manipuláciu verejnej mienky.