Přinášíme zkrácenou slovenskou verzi recenze sbírky básní Pavla Janíka A Dictionary of Foreign Dreams (Slovník cudzích snov), které přeložili James Sutherland-Smith (Velká Británie), Smiljana Piksiades (Kanada), Pavol Janík Junior (USA), Zuzana Sasovova (Holandsko) a další.
Autorka recenze je generální tajemnice Rakouského centra PEN International. Její hodnocení původně vyšlo anglicky 14. 5. 2020 v mezinárodním literárním časopise Borderless Journal (Singapur, Indie, Bangladéš, USA, Rakousko) a v úvodní části stručně seznamovalo zahraniční čtenáře s dějinami Slovenska od 9. století po současnost.
***
Pred tridsiatimi rokmi sa skončila éra rozdelenia sveta na Východ a Západ, čo vytvorilo podmienky na oboch stranách niekdajších protiľahlých blokov prekonať vzájomné čierno-biele vnímanie. Slovenská literatúra v modernom období vždy bola ovplyvňované aj globálnymi kreatívnymi trendmi, preto aj dnes má schopnosť získať pozornosť kozmopolitného anglofónneho čitateľa.
Typickým príkladom je slovenský básnik, dramatik, prozaik, prekladateľ, publicista Pavol Janík, vynikajúci hlas Slovenska, malej krajiny v strede Európy, ktorý úspešne nachádza svoje miesto i za hranicami.
Kniha Slovník cudzích snov, zbierka jeho básní v anglických prekladoch, hovorí mimoriadne poeticky o všedných veciach. Má silný zmysel pre regionalizmus a zároveň oslovuje čitateľov, ktorí nepotrebujú poznať lokálne reálie. Úvodný sonet Plačem ťa, ráno (1975) dokonale vystihuje univerzálne ľudské pocity, akými sú zúfalstvo a nádej:
Spoza horizontu strieka svetlo.
Obloha sa chveje ako slza.
Okrídlené leto smutne zvädlo.
Po riasach sa rosa clivo skĺza.
Stromy držia v rukách prázdne hniezda.
Potichu si spievam vtáčie žalmy.
V prázdnej noci spadla prázdna hviezda.
Prázdny pohľad vody zostal kalný.
Takto čítam výkričníky ticha.
Nahlas pijem príval rannej krvi.
Ráno náhle prudko dýcha.
Opar básne mäkkou dlaňou mrví.
Výbuch srdca ešte neutícha.
Neskutočne vzlyká ako mŕtvy.
Zvláštny fenomén európskeho zmätku identity sa odráža aj v jeho básni Správa z konca studenej vojny (1991):
Koľko stojí československá koruna,
tu v obkľúčení
najškaredších žien na svete,
v ktorom sa zachraňujem
tvojou fotografiou?
Anglický básnik,
ktorý si myslí, že Bratislava
je v Juhoslávii,
vie, že v nej žije Dubček,
a ešte sa zaujíma o to,
či je Havel na slobode.
Jeho veršíky o Londýne
a iných európskych metropolách,
o rozmeroch a tvare
jeho písacieho stola
mohli zostať na ňom.
Pavol Janík je básnik nadaný talentom vytvoriť neobyčajný lyrický zážitok z bežného života. Inými slovami, jeho poézia oživuje každodennosť. Skúma existujúce pojmy ničoty a autentickosti sveta. Jeho báseň Zlozvyk (1985) je dôkazom tejto tendencie:
Každý deň
chodím do práce
pre moju ženu Oľgu,
aby mala za čo nakúpiť.
Musím sa usilovať.
Blíži sa koniec týždňa
a deti budú chcieť v nedeľu jesť.
Ešte sa nám nepodarilo
odnaučiť ich od tohto zlozvyku.
Báseň Pri stole (1991) zobrazuje tento jav iným spôsobom:
Lazaret poľných kvetov
vo váze.
Toľko bieloby
až z toho tuhne v žilách krv.
Tak vedno vädneme
odtrhnutí
od života.
Niektoré Pavlove básne sú napísané akoby z pohľadu objektívneho pozorovateľa, čo posúva jeho poéziu na novú úroveň špecifickosti a koncentrácie; subjekt mizne a umožňuje básnickému záznamu hovoriť v jeho mene. Ako nám ukazuje báseň Leto (1981):
Slnko nám porozbíjalo okná.
Z ulice dolieha naliehavý spev.
Na celofánovej oblohe
sa zráža para.
Množia sa nezaručené správy o vetre.
Stromy si prvé začínajú povrávať
o nás dvoch.
Zdá sa, že básnik občas reflektuje život spôsobom, ktorý je kombinovaný s humorom a sebavedomím: jeho poézia vtipne kladie otázky týkajúce sa temných nevyslovených podmienok, ktoré ovládajú náš svet, v ktorom vedome alebo nevedome dodržiavame stanovené pravidlá bez toho, aby sa pýtali na ich opodstatnenosť, a to je križovatka, kde by mal spisovateľ upozorniť čitateľov na túto záhadnú hru. Vo svojej básni New York (2002) píše:
Kam siaha ríša z mramoru a zo skla?
Kam mieria rakety štíhlych mrakodrapov?
Boh si kupuje hotdog
na dne šesťdesiatposchodovej ulice.
Boh je černoch
a miluje sivú farbu betónu.
Narodil sa syn samého seba
v papierovej škatuli
od najnovšieho typu otroka.
Pavol Janík je široko publikovaným básnikom, ktorého literárne diela boli uverejnené nielen na Slovensku, ale aj v mnohých ďalších krajinách, a je skutočne potešujúce, že také silné hlasy sa nestratili za niekdajšou železnou oponou, ale našli náležitý priestor vo svetovej literatúre.
Báseň, ktorá dala knihe názov Slovník cudzích snov (1998), sa začína veršami:
Na počiatku bolo snivo.
Povedala si:
„Stráv so mnou aspoň jeden sen.
Uvidíš – bude to sen,
o akom sa ti ešte ani nesnívalo!“
Zostúp so mnou hlbšie,
snívaj odzadu,
snívaj spätne
v zrkadlovom labyrinte,
ktorý vedie nikam.
Slovník cudzích snov je nádherná zbierka poézie, ktorá poskytuje prenikavý pohľad na básnickú tvorbu Pavla Janíka a slovenskú poéziu všeobecne, čím v čitateľoch vyvoláva oprávnený záujem.