PAVOL JANÍK

Nepríčetné prepisovanie dejín už presiahlo rutinné metódy divergentnej a konvergentnej propagandy, ktoré spolu s profesionálnymi dezinformáciami štandardne používajú spravodajské služby prostredníctvom rozličných médií vrátane knižnej a filmovej produkcie. Najmä neprimerane ambiciózne Poľsko podľa nedávneho vyjadrenia jedného zo svojich najvyšších oficiálnych predstaviteľov zvíťazilo v informačnej vojne proti Rusku.

Lenže vojna a tobôž psychologická sa nikdy nekončí. Priveľmi predčasne sa tešia tí, čo sa domnievajú, že nové generácie, už budú presvedčené o tom, že II. svetovú vojnu vyvolal Sovietsky zväz a že Európu oslobodila americká armáda. V jednej z pobaltských republík dokonca inštitúcia podobná nášmu Ústavu pamäti národa tvrdí, že nacistické koncentračné tábory vrátane Osvienčimu v skutočnosti postavili a strážili príslušníci sovietskej tajnej služby NKVD prezlečení do nemeckých uniforiem.

Štáty, ktoré ochotne a s vervou prisluhujú podobným nezmyselným pokusom s odstupom času zvrátiť priebeh a predovšetkým výsledky II. svetovej vojny, vedome či nevedome skáču na vlastné hrable. Ak by totiž načrtnuté úsilia dosiahli úspech, znamenalo by to aj prekreslenie súčasných hraníc európskych krajín. Napríklad Poľsko by buď prestalo existovať, alebo by muselo odstúpiť prinajmenšom svoju západnú časť Nemecku a východnú Bielorusku. Hlavné mesto Slovenska by stratilo podstatnú časť svojho zázemia na pravej strane Dunaja, ktoré počas predvojnovej Československej republiky siahalo iba po Janíkov dvor a až po vojne ho Červená armáda rozšírila o katastre obcí Jarovce, Rusovce a Čunovo.

Nehovoriac o tom, že Ukrajina by prišla o Zakarpatskú oblasť, teda z nášho pohľadu o Podkarpatskú Rus. Ale kto chce kam, pomôžme mu tam.