PAVOL JANÍK
V trilógii Vladimíra Čermáka OPERACE ÚNOR 1948, OPERACE SRPEN 1968 a OPERACE LISTOPAD 1989 pochopiteľne zaujíma osobitné postavenie a je čitateľsky najatraktívnejšia práve posledná publikácia, ktorej témou je vyústenie predchádzajúcich kľúčových dejinných udalostí.
Prekvapujúce je, že objemná 432-straná kniha – vybavená poznámkovým aparátom a menným registrom – vlastne len rozrieďuje útlu brožúru Miroslava Dolejšího Analýza 17. listopadu, ktorá v skutočnosti nie je ani analýza a zrejme jej autorom ani nie je Miroslav Dolejší. Jej pôvodcom je pravdepodobne skupina pisateľov, ktorí zjavne chcú zostať v anonymite, tak ako sú na to zvyknutí vo svojej celoživotnej profesionálnej praxi, počas ktorej sa zaoberajú sústreďovaním kompromitujúcich materiálov bez ohľadu na ich hodnovernosť. Teda v podstate ide o remeselne zostavený hanopis plný nepodložených osobných urážok s výrazným antisemitským akcentom, pričom je charakteristické, že všetkým tvrdeniam chýba akejkoľvek vecná argumentácia.
O to paradoxnejšie vyznieva diplom uverejnený na zadnej strane obálky 3. zväzku, ktorý oceňuje 1. časť trojdielneho edičného projektu. Zrejme nenáhodnou zvláštnosťou hraničiacou s pikantnosťou je, že uznanie autorovi udelil Klub literatúry faktu a Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska.
Ak by som parafrázoval ľahkovážne formulácie Vladimíra Čermáka, tak obskúrne vyznamenanie potvrdzuje, že sovietske agentúrne siete sa zachovali aj po prevratných spoločenských zmenách na rozhraní posledných dekád 20. storočia a aj po rozpade Sovietskeho zväzu, keď ich riadenie prevzala Ruská federácia. Samozrejme – skutoční ruskí agenti vždy a všade vystupujú ako militantní antikomunisti a zarytí nepriatelia Ruska.
Zaoberať sa evidentnými nezrovnalosťami a nekvalitami knihy OPERACE LISTOPAD 1989 považujem za zbytočnú stratu času. Pre znalcov odbornej literatúry a moderných dejín vrátane najaktuálnejšieho politického vývoja je – úprimne povedané – najväčšou záhadou práve spomínané ocenenie a motivácia osôb, ktoré ho iniciovali. Dokresľuje to slovenské Kocúrkovo, kde je možné, že sa predsedom Slovenského centra PEN a Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska v určitom období stal hudobník z oblasti zábavných žánrov.